Asi by bolo lepšie napísať E-„živly“, aby som nezavádzal. Vystriedali sa v mojej blízkosti. Časovej i priestorovej. Ezoterika, erotika, „e-book“ a eva. Je to s nimi podobne, ako s tými klasickými živlami. Sú to dobrí sluhovia, ale zlí páni. pokračovanie článku
Urob si uzlík/ na atramente... pokračovanie článku
- H7? - Zásah, preložil som si do svojej reči jeho slovo „obsadené“. - O rad vyššie. -Voda, preložil som si jeho mlčanie a pokračovanie v procese predaja vstupenky na predstavenie, ktoré som si pracovne nazval „Polnoc o 4tej“. pokračovanie článku
Vždy som chcel cestovať. Od nepamäti, teda od detstva. Lietadlom, vlakom, autobusom, autom. Nebolo dôležité ako, ale hlavne ďaleko. A často. Najlepšie neprestajne. Až kým som nepochopil to, čo mnohí vedeli už dávno. Že netreba chodiť až tak ďaleko. Cestovať sa dá aj blízko. Pre mňa je takým cestovaním do blízkeho ďaôeka stúpanie od severnej diaľnice smerom k horám. Je to cestovanie v čase, akoby do úplne iného sveta. Dokonca aj v poveternostnom nečase. Stúpaním sa prepadávam do krajiny nekrajiny, ako Alica do svojej krajiny zázrakov. Dnes mi neprekáža, keď v dovolenkovom čase neprekročím hranica Slovenska. Som však akýsi nesvoj, kým sa nepozdravím z majestátom milovaných hôr. pokračovanie článku
Malebné mestečko. Čarovný priestor. Tajomná chuť prostredia. Pozerania hodní ľudia. To všetko pomedzi kvapky kávy, ktorá sa nesmelo spúšťa do útrob tela. Ale spôsobuje radosť aj duchu. pokračovanie článku
Boli dve. Nenápadné. Mohli zostať nepovšimnuté. Nezostali. Obe čarovné, ale rozdielne. Krátke udalosti dlhého významu. V jednej som bol zaangažovaný. V druhej pozorovateľ. pokračovanie článku
Zostal som tak trochu zahanbený, so zvláštnym pocitom trápnosti. Či smiešnosti? Sám pred sebou. Hovorili sme o všeličom. Od nepodstatných vecí, pri ktorých sa rozhovory často začínajú, až k tým viac, či menej dôležitým. A nevynechali sme ani tému nanajvýš zaujímavú. A podľa miesta rozhovoru ju ani nebolo možné vynechať. Nemohla zostať nepovšimnutá. Knihy. Sedeli sme popíjajúc kapučíno v jednom kníhkupectve. No sami uznáte, že nebolo možné aspoň náznakovo sa dotknúť aj tejto témy. Nakoniec z toho však nebol iba náznak. Záver nedbalej konverzácie o knihách bolo hlboké konštatovanie. Nie moje. Ale jeho. Mne však ostalo v ušiach ešte dlho znieť. pokračovanie článku
Na počiatku bola rozprávka. Rozprávkové písanie. Som si istý. Skoro úplne istý. Keď Boh dokonal dielo dňa piateho, prišla noc a prišlo ráno dňa šiesteho. A stvoril Boh človeka. Najprv muža a potom ženu ich stvoril. A medzitým? Ako súčasť toho celého vzniká rozprávka. A Boh napísal rozprávku. pokračovanie článku
Už dávno som ich takto nevidel. Ani toľkých. Napriek tomu, že som na mnohých pozeral, míňal som ich. Nevidel som ich. Dnes to bolo iné. Konečne som ich uvidel. Ľudí. pokračovanie článku
Život je o neustálom hľadaní. Samého seba. Miesta v ňom. O hľadaní stôp, ktoré život zanecháva, aby nás navádzal a zvádzal. Nechávam sa ním zvádzať, niekedy viac, niekedy menej.
luboboobogmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
