Kým som si zmenuchtivo prezeral možnosti prežitia tejto kávovej kvapky v mori času dnešného dňa, stretol som sa s prvým z nich. Tri ženy v rokoch (prepáčte, že vás nenazývam dámami, ale jednoducho sa to nedá; aj keď ste sa na ne snažili hrať). Témou ich hlučnej vravy boli horoskopy, alternatívne kadečo a východné náboženské hocičo. Len čo odišli, na ich miesto si sadli slečinky a hneď sa vrhli do rozoberania intímneho života. Svojho. Svojich. Našťastie veľmi rýchlo si uvedomili, že sú tu aj iní ľudia, a tých to príliš nezaujíma.
Vychutnávajúc si chuť kávovej prítomnosti, listujúc a čítajúc noviny, som zasa narazil na, pre mňa nepríjemnú, správu o úspešnom napredovaní popularity e-kníh. To už mi nebude kniha šušťať a voňať, kým sa budem vznášať na písmenkami? Snáď sa toho tak skoro nedožijem.
Tam kdesi v pozadí celému tomuto divadielku tvorila atmosféru trojica ľudí. Malý chlapček, jeho matka. A jeho braček?/sestrička? ešte v brušku. Aspoň niečo pozitívne.
Ezoterika a s ňou ruka v ruke východné filozofie a praktiky a spôsob života. Pre ľudí kresťanskej(?) Európy ako informácie dobré, ale ako životný štýl? Erotika, ako súčasť života ľudí obývajúcich priestor, ktorý je zakorenený(?) v kresťanstve, to áno. Ale v správnom čase, na správnom mieste, so správnymi dôvodmi. Elektronická kniha ako zjednodušenie prístupu ku knihám, ako priestor a náklady šetriaci spôsob čítania kníh kedykoľvek a kdekoľvek, to nemusí byť zlé. Ale elektronizácia života a vzťahov ľudí, ktorú ako nedobrý efekt prináša technologický pokrok, zabúdajúcich na potrebu budovania vzťahu s Tým, ktorý hľadá človeka od nepamäti prvotného zahryznutia do jablka?
„Ewah“, teda tá, ktorá dáva život. Nový život. Eva. Mária, Božia matka. Žena.
Sú to dobrí sluhovia. Ale zlí páni.
Ján Pavol II. raz povedal, že Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude. Je kríza Európy posledných rokov v prvom rade ekonomická? Dnes sa to tak javí. A je to tak. Ale ide o inú ekonómiu. Ekonómia spásy, ktorú prináša kresťanstvo, nie je zaujímavá pre materialistov.
Strom bude zasa zdravý a plný ovocia, keď korene budú pevné, hlboké a bude cez ne prúdi potrebný život. Natrieť suché listy zlatou farbou nepostačí.
Kým som zaplatil účet, povzdychol som si v nádeji, že aj o pár rokov budem stále platiť „€čkami“. A že život v kresťanstve zakorenenej Európe bude krásny na nezaplatenie.
